Nedávno som nahliadol do jednej diskusie na nete, téma „Šopský šalát“. Zo začiatku to ešte ako tak išlo, no koniec bol úplnou katastrofou. Čo veta, to nadávka a teda vyberaná. Ak by sa tí diskutujúci stretli asi by sa pobili. A prečo to všetko? Pre názov a pre originálny bulharský, balkánsky, španielsky, grécky a neviem aký recept.
Aby ma niekto v diskusii nenapádal a aby som niekoho nevytáčal, nazval som tento šalát „Letný zeleninový šalát so syrom a olivami“ napriek tomu, že som ho prvý krát jedol v brnenskej gréckej reštaurácii, kde pracovali gréci a tento šalát ponúkali ako originál šopský. Veľká misa stála rovnú dvacku, teda 20,- Kčs a ľudia si ho v podvečer objednávali a jedli samotný, čo bolo na tú novú porevolučnú dobu nezvyklé.
Nezvyklé boli aj príchute v šaláte. Do tej doby podpultový vínny ocot, olivy a olivový olej sme v tých časoch akurát objavovali.