Na oslave životného jubilea môjho otca, kde sa stretlo kopec priateľov, nám v Klube spisovateľov pripravil pán šéfkuchár Antovský skvelú pochúťku. Taniere s jedlom rozniesli po stoloch a ako sa začalo jesť, v sále zavládlo hrobové ticho. Ako polichotenie a najmä pochvala za skvelé, harmonicky vyvážené jedlo, sa od jedného zo stolov ozvalo. „Pán Antovský, s týmto kolektívom som už tridsať rokov, ale pri jedle neboli ešte nikdy tak ticho.“ Sála pobavene zaburácala. Šéfkuchár nezostal nič dlžný a zakontroval. „Ja tu pracujem už tridsať rokov, ale také živijó aké ste oslávencovi zaspievali, som ešte nepočul.“ Bodaj by počul. Veď tam bol samý Lúčničiar…:o) Presný recept síce nemám, ale bolo to asi takto. Mäsové soté v zemiakovej placke.
